Rozvojové krajiny je spoločný názov pre vyše 150 nezávislých, politicky samostatných štátov, ktoré vznikli v dôsledku rozpadu koloniálnej sústavy z bývalých kolonií, polokolónií a závislých území. Na mape sú vyznačené modrou farbou.
Rozvojové krajiny sú súčasťou programov takmer každej významnej svetovej inštitúcie. Existuje množstvo organizácií zaoberajúcich sa výhradne pomocou týmto krajinám. Stanovujú si ciele, vízie, sny. Realita však je, že počet najchudobnejších krajín na svete stúpa a ľudia v nich umierajú na hlad a smäd .
Globalizácia sa skloňuje denno denne v tlači, ako najvýznamnejší fenomén dnešnej doby, ale je naozaj skutočnosťou na celom svete, či len v pár najbohatších krajinách? Ostatné krajiny sa naopak vzďalujú a stále viac ľudí žije v absolútnej chudobe. Aj to je novodobý trend, pred ktorým si mnoho ľudí zakrýva oči . Je to pohodlné, ale krátkozraké. Dokedy sa budú rozvojové krajiny len nemo prizerať na stále viac bohatnúce vyspelé krajiny môžme len predpokladať.
Začarovaný kruk chudoby ilustruje, ako jedna prekážka zväčšuje resp. ovplyvňuje ďalšie prekážky. Nízke dôchodky (príjmy) vedú k nízkym úsporám , nízke úspory spomaľujú rast kapitálu , nedostatok kapitálu bráni zavádzaniu strojov a rýchlemu rastu produktivity , nízka
produktivita opätovne vedie k nízkym dôchodkom. Chudoba je sprevádzaná nízkou kvalifikačnou úrovňou a gramotnosťou a práve to bráni preberaniu nových a zdokonalených technológií. Je to ako začarovaný kruh, z ktorého nie je ľahké dostať sa.
Príčiny súčasného stavu v týchto krajinách treba hľadať už v minulosti. V období kolonializmu došlo k ovládnutiu rozsiahlych území v Afrike, Ázii, Latinskej Amerike, k odčerpávaniu ich nerastného bohatstva. Vývoj bol príliš jednostranný, zameraný hlavne na výstavbu infraštruktúry, teda na budovanie dopravných a spojovacích zariadení, zabezpečovanie nevyhnutných školských zariadení a pod. Nedochádzalo ku komplexnému rozvoju ekonomiky, ale len k výstavbe toho, čo bolo nevyhnutné, aby lacné suroviny mohli bez ťažkostí smerovať do európskych metropol a aby sa priemyselné výrobky dali vyvážať do zámorských oblastí. Jedným z dôvodov je aj príliš vysoká inflácia (zvyšovanie cien) v týchto štátoch.
A sme pri dileme: Vyzývať obyvateľstvo ku skromnosti alebo meniť dnešnú disproporciu moci vo svete ?
Práve tá totiž definuje ten priepastný nepomer síl medzi nami a tými, ktorí v konečnom dôsledku rozhodujú o tom, kto, koľko a čoho bude spotrebovať. Teda aj to, kto bude hladovať, kto na koho bude doplácať a kto živoriť v rozvojovej krajine, a to takmer bez ohľadu na to, či vyzývame k uskromneniu alebo nie a či sa nám to páči alebo nie.
